1. december 1973 bol ten pamätný deň pre všetkých učiteľov a žiakov tejto

školy, pretože vtedy sa všetci presťahovali z priestorov prízemia terajšieho štátneho

gymnázia do krásnej novej budovy. Ako si na tento i ďalšie dni prežité v našej škole

spomína jej prvý riaditeľ, pán Ján Molnár.

        Po nasťahovaní do novej budovy 22-triednej školy prišli učitelia i žiaci aj iných

škôl. Naša škola mala dobré meno medzi obyvateľmi mesta, ale aj okresu. Do nej sa

dostali žiaci aj z iných obvodov škôl. Učebné pomôcky sme si zhotovovali aj sami,

takže sme mali dobre vybavené dielne a dobrých učiteľov, odborníkov aj ochotných

rodičov. Spomeniem jeden príklad. Žiaci napísali listy do baní a spracovateľských

podnikov so žiadosťou o zaslanie nerastov a hornín pre vyučovanie mineralógie

a geológie. Balíky s nerastmi a horninami prichádzali denne. Nie div, že naši žiaci

na súťažiach potom obsadzovali popredné miesta. Napr. po víťazstve na okresnom

a krajskom kole sme obsadili v rámci  Slovenska 1., 2., 3. a 5. miesto. Tak to bolo

aj v ostatných súťažiach. Poznávanie rastlín, vtákov, v športových súťažiach,

branných súťažiach, v prednese poézie a prózy, vo výtvarných i v ďalších súťažiach.

             Keďže som bol predsedom Okresného zväzu turistiky v Trebišove, mohol

som robiť turistiku vo veľkom meradle. Každú sobotu alebo nedeľu bol pristavený

autobus pre žiakov, ktorí spoznávali Slovensko. Bol prípad, že dvanásť autobusov

viezlo turistov do Vysokých Tatier.

         Často sme chodili aj do lesíka pri Paričove. Na Kopanom jarku sme opravovali

mostík každým rokom. Rozhodli sme sa, že tu postavíme nový mostík z odpadových

kusov železa za pomoci učňovského strediska, kde bol majstrom rodič a priateľ školy

Ján Zajdel. Pozvárali mostík, ktorý slúži celej verejnosti. Konštrukčný plán robil

Ing. Juraj Molnár, betónové podstavce robili žiaci školy. Mostík dostal meno „Molnárov mostík“.

Futbalové miniihrisko v lesíku nazvali žiaci „MARAKANA“.

            Pre veľký počet žiakov hrozilo škole trojsmenné vyučovanie. Preto sme

urobili nové triedy na chodbách a cvičnú kuchynku pre žiakov, ktorú chodili pozerať učitelia

z celého kraja. 

            Škola bola ako prvá v okrese medzi prvými na Slovensku, ktorá mala počítače.

Vďaka patrila pánovi učiteľovi, ktorý sa toho ujal, ako aj ZRPŠ, ktoré nám pomohlo

finančne. V tejto dobe boli na škole tri počítače. Úspešnosť školy ukazovali diplomy a uznania,

ktoré viseli na stenách chodieb. A nebolo ich málo!

              Mesto Trebišov sa pýši zeleňou. Veľký podiel na tom má aj naša škola. Žiaci

tejto školy vysadili stovky stromčekov po uliciach mesta. Za pomoci okresnej stanice

mladých prírodovedcov sa postarali aj o to, aby aj bytové jednotky mali svoju zeleň.

Materské školy boli pod patronátom našej školy.

Veľa sa urobilo na poli vzdelania a výchovy. Každý sa v živote uplatnil.

Vďaka patrí našim dobrým učiteľom.

 

 

 

                                                                                                                        Ján Molnár,

                                                                                    riaditeľ školy v rokoch 1973 - 1986