Projekt Comenius
- O projekte Comenius
- Partneri projektu
- Stretnutia
- Prezentácie partnerských škôl
- Finálny produkt
- Aktivity- Christmas postcards
- Týždeň venovaný Estónsku
- Flyer- Informačný leták
- Návšteva Estónska
- Diseminácia zážitkov z Estónska
- Týždeň venovaný Fínsku
- Aktivita- záložky
- Diseminácia zážitkov z Fínska
- Návšteva Fínska
- Týždeň venovaný Španielsku
- Stretnutie v Trebišove
- Diseminácia zážitkov z Maďarska
- Textová podstrana
Stretnutie v Trebišove
UTOROK - 25.4.2014
Naša škola M. R. Štefánika mala tú česť zapojiť sa do medzinárodného projektu COMENIUS s názvom „The Magic Spirit Of Universe – Music.“
Stretnutie v Trebišove sa začalo 24.marca 2014. Prvý deň si pridelení žiaci vyzdvihli žiakov z partnerských škôl, ktorí u nich bývali celý týždeň.
V pondelok večer si učitelia vyskúšali v telocvični cvičenie „Antigraviti“ pod vedením Mgr. Lenky Mitrovej, ktorej ďakujeme za jej veľmi zaujímavý program.
V utorok sme oficiálne privítali partnerov z piatich krajín. Nemohlo chýbať privítanie chlebom, soľou a typickou slovenskou ľudovou piesňou. Prváčikovia vystúpili s bohatým kultúrnym programom pod vedením učiteľky A. Kocákovej. Neskôr jednotlivé skupiny našich žiakov sprevádzali partnerov po škole. Pokračovali hry s pani učiteľkou Gumanovou a s pani učiteľkou Tóthovou.
Učitelia navštívili nášho pána primátora a Andrássyovské mauzóleum v trebišovskom parku.
Neskôr sme si vychutnali ukážku typických tancov a spevov v Základnej umeleckej škole v Trebišove, kde žiaci a učitelia z Maďarska, Estónska, Španielska, Fínska, Turecka a Slovenska reprezentovali kultúru svojej krajiny.
Poobede sme navštívili Vlastivedné múzeum v Trebišove, kde nám páni majstri ukázali ako sa vyrába lano, ako sa pečie chlebík, pozreli sme si výstavu poľnohospodárskych strojov a veľkonočných kraslíc. Večerný program pre žiakov pripravili hostiteľské rodiny.
Petra Saboviková, 9.A
https://zsmrstv.edupage.org/album/?STREDA - 26.4.2014
Streda – nový deň plný zážitkov. Hneď skoro ráno sme odcestovali k Tatrám, do Belianskej jaskyne. Počas cesty v autobuse sme si spievali pesničky, typické pre každú krajinu. Zábava v autobuse bola naozaj skvelá. Blížili sme sa k pýche Slovenska – k Tatrám. Ich zasnežené vrcholce vytvárali krásny pohľad.
Po dlhej ceste sme sa konečne dostali ku vchodu do Belianskej jaskyne. Každý v očakávaní vstupoval do tmavej, len svetlami osvietenej jaskyne. Sprievodkyňa nás oboznamovala so vznikom jaskyne, zaujímavosťami v jaskyni. Všetci však boli najviac ohúrení, keď sme vstúpili do tzv. „koncertnej haly“, kde je vynikajúce ozvučenie pre pesničky, ktoré účastníci jednotlivých krajín zaspievali.
Nasledoval výdatný obed na pravom Spišskom salaši, kde jedla nebolo málo a po ňom nasledovala prehliadka Spišského hradu. Spišský hrad – celosvetovo známy, veľmi zaujal študentov aj učiteľov. Prehliadka po hrade bola zaujímavá, dovolila sa nám preniesť do dôb, keď bol hrad plný života. Výhľad na najvyššej veži bol úchvatný.
Príjemne unavení sme sa pobrali domov, kde nás už čakali hosťujúce rodiny. Na konci dňa si všetci povedali – bol to naozaj dobrý deň.
Daniel Litva, bývalý žiak našej školy
https://zsmrstv.edupage.org/album/?ŠTVRTOK - 27.4.2014
Tretí deň nášho stretnutia sme strávili v Košiciach. Z Trebišova sme vyrazili okolo 8.00 hodiny. V autobuse sme sa rozdelili na dve skupiny, na učiteľov, ktorí sedeli vpredu a žiakov, ktorí sedeli vzadu. Cesta bola rýchla a už okolo 9.00 hod. sme boli v Košiciach. Náš program sa začal v Dome ľudového tanca v Košiciach, kde sme spoznali slovenské hudobné nástroje a mohli sme si ich aj vyskúšať. Spievali sme ľudové piesne, tancovali a skúšali naše ľudové kroje. Tiež sme sa s našimi priateľmi z projektu naučili typickú slovenskú ľudovú pieseň „Tancuj, tancuj“ J, potom sme prešli do tanečnej triedy, kde sme sa učili dva tance.
Bolo zábavné sa pozerať, ako sa snažia naučiť ľahšiu verziu tanca „čardáš“, keďže pre väčšinu z nás to bola hračka. Boli sme takí zanietení tancom, že sme nestihli návštevu Východoslovenského múzea, a tak sme sa išli naobedovať do Auparku. Pre niektorých to bola prestávka na obed, pre niektorých šanca kúpiť si niečo na seba.
My sme stihli úplne všetko - obed, nakupovanie a aj 5D kino. Po návšteve Auparku sme sa pri Štátnom divadle stretli so sprievodcom, ktorý nás sprevádzal po Košiciach. Najprv sme išli do Štátneho divadla, k fontáne a do Dómu sv. Alžbety.
Cesta domov bola ešte rýchlejšia ako cesta tam. Už sme sa nevedeli dočkať siedmej hodiny večer. Do Trebišova sme došli okolo pol šiestej a išli sme sa pripraviť domov na diskotéku. Okolo siedmej bol už každý v našej školskej jedálni pripravený na posledný rozlúčkový večer. V úvode diskotéky zaspievala niekoľko medzinárodných piesní pani vychovávateľka Erika Peter. Každý sa zabával, nebolo človeka, ktorý by len tak sedel na stoličke. Po prvej hodine tancovania bola prestávka a program. Program nám pripravil náš spolužiak Matúš Vančo a jeho kamarát Kiko Kohút. Zaspievali sme si, trošku pospomínali a pokračovali sme v tancovaní.
Diskotéka bol ten najlepší spôsob rozlúčenia sa s našimi novými kamarátmi. Okolo desiatej hrala posledná pieseň, ktorú si každý (dokonca aj p. učiteľka z Fínska) veľmi užil. Potom nás p. učiteľky zavolali do triedy a rozdali nám balíčky, v ktorých boli malé darčeky a certifikáty o účasti na projekte, ktoré dostali aj zahraniční učitelia.
Až vtedy sme si uvedomili, že je fakt koniec. Bolo to veľmi emotívne lúčenie, plakal skoro každý.
Zdalo sa nám, akoby to bolo ešte len včera, keď sme sa prvýkrát uvideli a nemotorne sme sa pustili do konverzácie v angličtine. Plakali sme, ako keby by sme sa už nikdy nemali vidieť. Utešovali sme sa navzájom, utešovali nás dokonca aj učitelia. Pán učiteľ zo Španielska naše nariekanie výborne napodobňoval a snažil sa nás rozosmiať. Bolo to vtipné a zároveň to bola skvelá možnosť spraviť si skupinovú fotku „bez sĺz.“ Párty sa už oficiálne skončila a my sme sa presunuli do triedy, kde sme mali uložené veci. V tej triede sme boli ďalšiu hodinu a spomínali, na krátky, ale pekný týždeň. Písali sme na tabuľu rôzne odkazy a stále plakali a uvedomovali si, že sa pravdepodobne už takto spolu nikdy neuvidíme L .
Po emotívnej diskotéke bol čas ísť domov, rozlúčiť sa, v duchu sa pomodliť za to, aby sa im počas cesty nič nestalo a aby sme niekedy mali tú možnosť sa všetci pokope zas stretnúť.
T H A N K Y O U F O R E V E R Y T H I N G ... S E E YOU
Zuzka Berešová, 8.A
